Čo znamená "nízkoenergetický dom"?

03.09.2013 11:27

Ľudia si  často spájajú pojem nízkoenergetický  s montovaným domom, pritom mnohí z nich sú konzervatívni a viac veria tehle ako montovanému domu. Preto aj termín nízkoenergetický veľakrát mylne chápu ako rýchly, podľa nich teda aj menej kvalitný. Mnohí si ho dávajú aj do súvislosti aj s pojmom zateplený.  Zariadenia ako tepelné čerpadlá, solárne panely, či rekuperácia pre nich zasa značia iba nákladné technológie, nie záruku „nízkoenergetickosti“.

 Pri slove nízkoenergetický sa mnohým vybaví aj pojem „certifikácia“. Ľudia o certifikátoch síce vedia, ale konkrétne znalosti má o nich málokto. Novelizácia zákona 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov  nariaďuje, aby pri predaji alebo prenájme nehnuteľnosti bol uvedený v  každom inzeráte alebo reklame aj ukazovateľ energetickej efektívnosti. Platí to pre všetky novostavby alebo významne obnovené budovy (kde zásah do obalovej konštrukcie predstavuje vyše 25 percent plochy), ktorých kolaudačné konanie, predaj alebo prenájom začali po 1. januári 2008. Nová legislatíva umožní  lepšiu orientáciu v rámci energetickej náročnosti budov. S novelizáciou uvedeného zákona, ktorý je účinný od 1. januára 2013, však vstúpili do hry ďalšie úpravy, ktorých  cieľom je dosiahnuť po roku 2020 vo všetkých novopostavených budovách úroveň s takmer nulovou spotrebou energie. Pre budovy postavené po roku 2015 sa stanú normou odporúčané hodnoty pre takzvané ultranízkoenenergetické budovy.

Pomaly registrujeme  pokroky  v zmýšľaní ľudí. Záujem individuálnych stavebníkov o nízkoenergetický  typ výstavby je čoraz väčší. Na túto tému sa začalo viac písať, aj hovoriť. Majitelia nových nízkoenergetických  nehnuteľností sa so zdokumentovaním priebehu výstavby i svojimi pocitmi z bývania v energeticky úsporných domoch delia na sociálnych sieťach. Tieto skutočnosti určite ovplyvňujú  myslenie tých, čo plánujú stavať. Nízkoenergetické a pasívne typy domov už nie sú blízke iba ľudom zmýšľajúcim ekologicky. Väčšia skupina ľudí sa pozerá na tieto domy cez dlhodobé úspory energie, iná skupina si zasa sľubuje energetickú nezávislosť od dodávateľov energií v budúcnosti. Ekologický rozmer vnímame u nás zatiaľ ako sekundárny a nedocenený. Pevne veríme, že je len otázkou času, keď bude aj tento parameter ovplyvňovať výberové konania.  

Bežní kupujúci  novostavieb vnímajú energetický štandard budov nepriamo. Skúmajú šírku stien, použitý materiál, hrúbku zateplenia, izoláciu, strechu a ďalšie parametre. V prípade obývaných nehnuteľností sa už s nimi bavíme  o celkových nákladoch na energie. Na trhu pôsobia spoločnosti, ktoré ponúkajú materiály so spoľahlivými tepelnoizolačnými vlastnosťami, niektoré majú dokonca prepracovanú vlastnú koncepciu multikomfortného domu. K dispozícii sú programy, ktoré budúcim stavebníkom a investorom umožňujú vyskladať si a posúdiť jednotlivé skladby konštrukcií, alebo navrhnúť svoj nízkoenergetický alebo pasívny dom.

Ak sa v problematike nevyznáte a chcete mať istotu, že ide skutočne o nízkoenergetický štandard, prizvite si na obhliadku odborníka z tejto oblasti. Zlatým pravidlom je dôkladne si prejsť referencie stavebnej firmy alebo dodávateľa. Seriózna firma by mala mať certifikát ISO 9000 – systém manažérstva kvality, niektoré  však majú vytvorené aj vlastné nezávislé systémy certifikácie. Pri získavaní energetického certifikátu sa zmenšuje riziko, keďže ho môže vydať aj tretia strana, nielen realizátor stavby.

Keďže ľudia sa ešte stále rozhodujú primárne na základe ceny, zostáva v prípade nízkoenergetických domov finančné hľadisko rozhodujúce. Väčšina komodít korešponduje s cenotvorbou v susedných krajinách, počiatočné náklady tak  pre našinca znamenajú pomerne vysoký kapitál. Skúsené firmy, realizujúce napríklad pasívne domy, dokážu správnym výberom materiálov, technológií, optimalizáciou konštrukčného riešenia a komponentov znížiť cenový rozdiel v porovnaní s nákladmi pri klasických stavbách.  

Novostavba v nízkoenergetickom štandarde je v priemere o 50 percent drahšia ako staršia nehnuteľnosť. Byt alebo dom v pôvodnom stave je zasa lacnejší približne o 15 percent. Avšak pri rekonštrukcii závisí výška investície od koncovej ceny, za ktorú sa nehnuteľnosť kúpila.   S ohľadom na mesačné platby za energie je samotná kúpa bežnej novostavby ekonomicky lepšou investíciou ako kúpa starého panelákového bytu. V niektorých panelákových - aj zateplených - domoch v Petržalke platia klienti za vlastné byty nájomné vo výške aj do 200 eur mesačne, okrem energií. Mesačné sadzby v novostavbách sú nižšie aj o 30 percent. Často sa stretávame aj s tým, že predávajúci kompletne zrekonštruujú starší dom a cenu prác zrátajú so sumou, o ktorej predpokladajú, že zodpovedá staršiemu domu v uvedenej lokalite. Výsledkom je cena o niekoľko tisíc eur vyššia, než majú porovnateľne veľké nízkoenergetické novostavby.  

Ak sa teda rozhodnete postaviť si alebo kúpiť energeticky efektívny dom, riadite sa známym príslovím „dvakrát meraj, raz rež". Návratnosť takýchto stavieb je síce dlhodobou záležitosťou, ale prísľub minimálnej energetickej náročnosti, či dokonca sebestačnosti  je veľmi  lákavou perspektívou.

 

 

Späť

Kontakt

Judita Petrufová Ing. - J.P.Press

Veľké Blahovo
93001

0911665552

Dreamhouse © 2012-2018 Všetky práva vyhradené.